Zvieratá

Ako so našla moju priateľku- mačičku Dášenku

artenal-336x280-1-.jpg

 Na jesennom trávniku žltozelenej farby som medzi kvetmi a vetvičkami zbadala  kamienok alebo malú guľku  čierne- krémovej farby. Ležal tam , ako môžu len neoživené predmety ležať bez najmenších známok života. 
Prečo som sa k nemu priblížila, je ťažké povedať, či srdce jednoducho vyskočilo alebo či duša zavolala. Nebola to hračka, ale malé mačiatko, veľkosti pästi dieťaťa, zmrazené chladom a strachom. 

kočanda
 
Priviesť ju domov, umývanie a kŕmenie bolo otázkou niekoľkých minút, a to tým skôr, že zástupcu mačacieho kmeňa ani nenapadlo protestovať škriabaním. Pri bližšom preskúmaní klbka ako z vlny sa mi zdalo, že  mačka zrejme nie ušľachtilého plemena- ale čo už! Mala malý plochý nos a krátky chvost a  nádej  budúcej nádhery. Nájdenec bol veľmi podobný  „ peršanom“, iba  v nejakej netradičnej farbe. Doma so malá už  dve  staré mačky tak so čakala, ako ju privítajú.

 Dáša bola taká malá, že som sa bála agresívneho správania dvoch starých mačiek, najmä preto, že moje mačky nikdy neznášali zvieratá iných ľudí. Musela som nosiť „zbrusu“ nového  cestujúceho všade so sebou, a ona je hrdo sedela na mojom ramene a sledovala pohyb  mačacích spoločníkov v plastovej šalátovej mise, plnej hračiek. Táto šalátová misa po zvyšok  života sa stala  aj jej obľúbeným útočiskom, keď sa moje rameno už začalo boľavieť od ťarchy zvieraťa. Dášenka vyrastala ako múdre mačka. Nikdy nestála v ceste druhým, nikdy sa nevyšpinila  do misiek s jedlom, nikdy nevošla do  postele. Jej miesto bolo vedľa mňa a ona spala  na zemi pri mojej hlave. Nikdy sa ale neskamarátila so starými mačkami Marou a Dorou.

300x250-1474093619.jpg

smutná kočka

   Od  detstva zbožňovala vodu a vliezla si pod kohútik alebo do vane, keď som sa sprchovala,. Vo všetkých svojich 18 rokov života, nikdy nerozbila jedinú  šálku alebo tanierik, , neurobila jediný škrabanec na nábytku. Nikdy som neoľutovala, že som to zlaté klbko vzala k sebe domov. Odvďačilo sa mi veľkou láskou, prítulnosťou a tichým pradením od radosti pri mojom každom vstupe domov. Verím že aj ona bola pri mne šťastná a spokojná. Milovala som ju nadovšetko. Bola mojou spoločníčkou vo chvíľach príjemných, aj tých ťažších, ktoré život so sebou  neraz  veru prináša. Prežili sme  spolu veru veľa radosti a pekných chvíľ.

Ako so našla moju priateľku- mačičku Dášenku
Ohodnoťte příspěvek